Podrobný životopis
Abd-ru-shin - Oskar Ernst Bernhardt - sa narodil 18. apríla 1875 v saskom mestečku Bischofswerda (Biskupice). Jeho rodičia vlastnili a prevádzkovali v centre mesta hostinec s bohatou tradíciou. Svojmu najmladšiemu synovi umožnili obchodné vzdelanie, ktoré dokončil v Drážďanoch. Tam sa v roku 1897 oženil a v tom istom roku založil obchodný podnik. V rokoch 1903 až 1914 ho obchodné cesty viedli na Východ i na Západ, až do USA. Tieto cesty ho obohatili o skúsenosti zo spoločenského života aj z jednania s ľuďmi rôznych kultúrnych oblastí a poskytli mu látku pre jeho literárnu tvorbu. Popri cestopisoch napísal diela poviedkové i dramatické.
Počas jedného pobytu v Londýne ho prekvapilo vypuknutie prvej svetovej vojny. Ako nemecký štátny príslušník bol zadržaný a po dobu vojny internovaný na Ostrove Man ("Isle of Man"). V tejto dobe, roku 1917, mu zomrela matka a koncom vojny padol jeho sotva devätnásťročný syn. V rokoch zajatia zažil vnútorné útrapy ľudí, ktorí prežili veľa biedy a nenachádzali východisko z chaosu rúcajúceho sa starého svetového poriadku. Prebudilo sa v ňom želanie pomáhať poznaním, ktoré v ňom žilo.
V roku 1919 sa Oskar Ernst Bernhardt vrátil späť do Drážďan. Zaoberal sa spočiatku literárnou tvorbou (mnohé z jeho divadelných hier boli prvýkrát uvedené v Lipsku). Básnické slovo sa však neukázalo byť vhodnou formou k vyjadreniu toho, čo chcel povedať. Začal sa venovať prednáškam, ktoré uverejňoval od roku 1923 a neskôr zhrnul (od roku 1931) do svojho hlavného diela Posolstvo Grálu - "Vo svetle Pravdy". Ako autor Posolstva Grálu si zvolil meno "Abd-ru-shin" (z perzsko-arabských jazykových prvkov), ktorého význam "Syn", "Služobník Svetla" pociťoval ako zodpovedajúce jeho prosbe.
Po rozvode so svojou prvou manželkou sa Oskar Ernst Bernhardt oženil v roku 1924 druhýkrát. V Márii Freyerovej (1887 - 1957) našiel družku, ktorá ho dokonale doplňovala. S ňou a jej tromi temer dospelými deťmi sa presťahoval do Horného Bavorska a v roku 1928 na Vomperberg v Tyrolsku (Rakúsko), ktorý leží nad starobylým strieborným mestom Schwaz. To bolo to pravé miesto pre prácu na jeho hlavnom diele a na koncipovaní ďalších spisov. Čoskoro sa do jeho blízkosti prisťahovali ľudia, ktorí sa k Posolstvu hlásili a usilovali sa žiť podľa jeho myšlienok.
Tento vývoj bol náhle prerušený, keď sa Rakúsko stalo v roku 1938 súčasťou Nemecka. Nacionálno-socialistickí pohlavári okamžite uvalili zákaz na ďalšie rozširovanie "Posolstva Grálu". O. E. Bernhardt sám bol ako jeho autor zatknutý a jeho majetok na Vomperbergu vyvlastnený. Po niekoľkomesačnej väzbe v Innsbrucku musel Rakúsko okupované nacistami opustiť. S rodinou se odobral najprv do blízkosti mesta Gorlitz (Zhorelec), potom do Kipsdorfu v Krušných Horách. Verejné pokračovanie jeho činnosti mu bolo zakázané a i vyznavačom Posolstva Grálu bolo odoprené nadviazať s ním spojenie. Tajná štátna polícia ho stále sledovala a kontrolovala. Roky vyhnanstva využil na redigovanie Posolstva Grálu do tej formy, ako si ju želal zanechať. Tento text "poslednej ruky" je teraz podľa jeho želania základom všetkých dnešných vydaní Posolstva Grálu.
Vyhnanstvo a izolácia mali následky: Oskar Ernst Bernhardt zomrel 6. decembra 1941 v Kipsdorfe vo veku len 66 rokov a smel byť pochovaný vo svojom rodisku Biskupiciach. Po ukončení vojny v roku 1945 vrátili spojenci majetok Bernhardtových na Vomperbergu Márii Bernhardtovej a v roku 1949 dovolili úrady sovietskej okupačnej zóny exhumovať rakvu a previezť ju z Biskupíc do Tyrolska. V Osade Grálu potom bola rakva uložená v hrobke v tvare pyramídy.